„Keď som bola dieťa, vysoké podpätky boli pre mňa len snom. Vždy, keď si obujem tie neslušné vysoké podpätky mojej mamy, mám nutkanie rýchlo dospieť, len takto môžem nosiť viac a lepšie vysoké podpätky, s mejkapom a krásnymi šatami, to je to, čo považujem za dospievanie.“
Niekto povedal, že je to tragická história vysokých podpätkov, a iní povedali, že každá svadba je arénou pre vysoké podpätky. Ja uprednostňujem tú druhú metaforu.“
Dievča, ktoré si predstavovalo, že si na oslave dospelosti bude môcť obuť ten jeden červený vysoký podpätok, s túžbou v srdci sa otočila, otočila, otočila. V 16 rokoch sa naučila nosiť vysoké podpätky. V 18 rokoch stretla toho pravého chlapa. V 20 rokoch, na jeho svadbe, v akej poslednej súťaži chcela byť? Povedala si však, že dievča, ktoré nosí vysoké podpätky, sa musí naučiť usmievať a žehnať.
Bola na druhom poschodí, ale jej vysoký podpätok zostal na prvom. Vyzula si vysoký podpätok a užívala si slobodu tohto okamihu. Nasledujúce ráno si obuje nový vysoký podpätok a začne nový príbeh. Nie je pre neho, len pre seba.
Vždy milovala topánky, najmä vysoké podpätky. Oblečenie môže byť veľkorysé a ľudia o nej povedia, že je elegantná. Tiež sa dá zaviazať a ľudia o nej povedia, že je sexi. Ale topánky by mali byť tak akurát, nielen sedieť, ale aj uspokojiť. Je to druh tichej elegancie a zároveň hlboký narcizmus ženy. Presne ako sklenená črievička pripravená pre Popolušku. Sebecká a márnivá žena si ju nemôže obuť ani s odrezanými prstami na nohách. Takáto jemnosť slúži len pre čistotu a pokoj duše.
Verí, že v tejto dobe môžu byť ženy viac narcistické. Rovnako ako si vtedy vyzula vysoký podpätok a obula si nový. Dúfa, že nespočetné množstvo žien bude mať silu stúpať na svoje nespútané a dobre padnúce podpätky.
